Výstižný podnadpis. A skvelá kniha! Pre tých, čo chcú rozumieť svojmu telu a radi nahliadnu aj tak trošku „pod vlastnú kapotu“. Kniha obsahuje mnoho fascinujúcich faktov, rôznych zaujímavostí aj historických exkurzov o vede týkajúcej sa nášho tela. Odložila som si sem pár tých, ktoré najviac šokovali mňa, fakty, o ktorých som doteraz nepočula, alebo mi vyvrátili nejaký mýtus. Začnem citátom – „naše telo robí miliónkrát za sekundu niečo, čo zatiaľ nedokáže ani celá veda sveta“. A ešte niečo – Na úrovni buniek vraj priam prekypujeme energiou. „Množstvo elektriny, ktoré prúdi našimi bunkami, je tisíckrát väčšie ako množstvo elektriny v našom dome.“ To treba využiť! :o)

Dám ti hádanku – čo je to?: (čítaj iba nadpisy)

Skladajú sa z 59 prvkov.

Autor nás najprv prevedie rozložením tela na jednotlivé prvky. Naše telo sa skladá z 59 prvkov. Sú v ňom aj nespočetné systémy a štruktúry potrebné na jeho hladký chod, a na to aby sme to boli MY. O život nás môžu pripraviť tisíce faktorov. Jedným z nich je aj zlá životospráva. Podľa autora je tou najpomalšou samovraždou.

Sú na 99,9% rovnakí a aj tak neexistujú dvaja identickí.

Ľudia majú 99,9% rovnakej DNA. No a potom ešte asi 100 ostatných mutácií. Preto nie sú žiadni dvaja ľudia totožní! Aj imunitný systém každého človeka je jedinečný!

Nie sú to ryby, no majú milióny šupín.
Naša koža má 2 m2 a váži 4,5 až 7 kg. Už som počula, že náš domáci prach tvorí najmä naša odumretá koža. Vonkajšie bunky našej kože sa totiž obnovujú každý mesiac. No netušila som, že sa zbavujeme asi 25 000 šupín za minútu, teda viac ako milión kúskov za hodinu!!

Majú 1000x viac bakteriálnej DNA ako svojej, ale baktérie to nie sú.
Na 1 cm2 kože máme asi 100 000 mikroorganizmov. A nie všetky sú zlé. A práve preto je problém s antibakteriálnymi mydlami a dezinfekčnými prostriedkami na ruky – popri zlých baktériách na koži usmrcujú totiž aj tie dobré. Podobne ako antibiotiká. Pôsobia asi tak jemne, ako ručný granát. Niektoré prospešné baktérie sa niekedy nemusia vôbec po takomto zásahu zotaviť.

Pritom bez baktérií v našom tele by sme do dňa zomreli. Nastal čas im poďakovať. Dodávajú nám asi 10% kCal – rozkladajú totiž potraviny, ktoré by naše telo inak nedokázalo využiť. Priemerná baktéria existuje najviac 20 minút. Máme asi 30 biliónov ľudských buniek a 30 až 50 biliónov bakteriálnych. Takže je mýtus, čo sa roky traduje, že máme 10x viac baktérií v tele ako ľudských buniek. Máme však 20 000 vlastných génov a 20 miliónov bakteriálnych. Z tohto pohľadu sme z 99 percent baktérie. Choroby ľudí však vyvoláva iba 1415 mikroorganizmov. A tieto zapríčiňujú tretinu všetkých úmrtí na planéte.

A čo sú to vírusy? Zlá správa obalená bielkovinou. Nie sú ani celkom živé, ani úplne mŕtve. No len čo ich vložíš do živej bunky ožijú a začnú sa reprodukovať. Zo státisícov vírusov iba 263 škodí ľuďom. V zime nie sme chorí preto, že je zima, ale preto, že trávime viac času vnútri a viac prichádzame do kontaktu s tekutinami a vydychovaným vzduchom iných ľudí.

A ako sa vírusy šíria? Dotykom a peniazmi. Jediný skutočne spoľahlivý spôsob prenosu vírusu chrípky je dotyk. Priemerný dospelý človek sa dotkne tváre 16x za hodinu. Ak infikujete kovovú kľučku v budove, do 4 hodín sa vírus rozšíri do celej budovy. Na bankovke prežije vírus chrípky v mikrokvapôčke sopľa až 2 a pol týždňa. Najmenej efektívny spôsob šírenia vírusu je napodiv bozkávanie.

Hoci sú inteligentní, nikdy nie sú schopní vnímať prítomný okamih.
Mozog. Tento 1,5 kg vážiaci orgán pozostáva zo 75 až 80 % vody a zbytok tvorí rovným dielom tuk a bielkovina. Tvorí iba 2% hmotnosti tela, no spotrebuje 20% toho, čo zjeme. Kúsok mozgovej kôry o veľkosti zrnka piesku uchová asi 2 000 TB informácií. V 1 cm3 mozgu je toľko spojení, koľko je hviezd v Mliečnej ceste. Táto spleť je podstatou našej inteligencie.

Tvoje oči vyšlú do mozgu každú sekundu asi 100 miliárd signálov. Na to treba asi 1/5 sekundy. Na kompenzáciu tohto oneskorenia tvoj mozog neustále predpovedá, ako bude svet vyzerať o 1/5 sekundy neskôr. A to ti predkladá ako prítomnosť. Teda v skutočnosti nikdy nevidíš svet tak, ako vyzerá v danom okamihu, ale tak ako sa bude javiť o zlomok sekundy neskôr. Inými slovami, celý život stráviš vo svete, ktorý ešte poriadne nejestvuje.

Všetka pestrosť života vzniká v tvojej hlave. Nevidíš to, čo existuje, ale to, čo ti o jestvovaní sveta vraví tvoj mozog. Zažívaš iba taký svet, aký ti dovolí vnímať mozog. Ani pamäť nepredstavuje nemenný a trvalý záznam.

Nedávno som sa dozvedela, že dokážeme tvoriť nové nervové bunky aj nervové spojenia. Dokonca aj v pokročilom veku. Avšak o svoj optimizmus som prišla, keď som si v Ľudskom tele prečítala toto: Aj keď sa nám možno tvoria nové nervové bunky, ani zďaleka nedokážu nahradiť stratu spôsobenú starnutím.

Aspoň jedna pozitívna správa: Aj tebe všetci vždy hovorili, že používaš iba 10% svojho mozgu? Ja som dokonca počula, že len 2%. Je to mýtus! Podľa Brysona ho nepoužívame práve najrozumnejšie, určite však máme úžitok z celej jeho kapacity.

Majú orgán v tele, ktorý je neustále v pohybe a pohyb mu robí dobre.
Srdce je ten najcieľavedomejší orgán v tvojom tele. 100 000x za deň, 3,5 miliardy krát za život sa rytmicky sťahuje, aby ti do tela prečerpalo krv. Je zázrak, že vydrží pracovať celý tvoj život. Každú hodinu vypudí asi 26 l krvi.

Rizikovými faktormi pre ochorenia srdca sú cukrovka, fajčenie, obezita, nekvalitná strava a chronická nečinnosť. Napriek tomu, viac ako polovica infarktov postihuje ľudí v dobrej kondícii a zdraví, ktorí nemajú žiadne známe zdravotné riziká. Cnostný život ti teda nezaručuje, že unikneš problémom, iba zvýši tvoju šancu na prežitie.

Dnes máš o 70% vyššiu pravdepodobnosť, že zomrieš na infarkt ako v roku 1900. Prečo? Ľudia pred 100 rokmi netrávili celé hodiny sedením pred televíziou so sáčkom čipsov či téglikom zmrzliny. Je sa nad čím zamyslieť, pretože na srdcovo-cievne choroby ročne zomrie viac ľudí ako na rakovinu, chrípku, zápal pľúc a nehody DOKOPY.

Vo väčších výškach stúpne počet červených krviniek v našej krvi, tá zhustne a prúdi pomalšie, čo pri jej prečerpávaní nadmerne zaťažuje srdce. Preto niektorí športovci trénujú práve tam.

Smejú sa a plačú aj keď nechcú.
Vedela si, že úsmev nedokážeš predstierať? Skutočný úsmev trvá len do 4 sekúnd. Dlhší úsmev je neprirodzený a pôsobí hrozivo. Pravý, spontánny úsmev zahŕňa sťah očného kruhového svalu na oboch stranách tváre, ktorý nedokážeš ovládať vôľou. Vtedy oči žiaria.

Existujú 3 druhy sĺz – základné (lubrikačné), reflexné (ako reakcia na cibuľu, dym a pod.) a emočné (:o)).

Dva malé otvory na tvári im spôsobujú väčšie potešenie, ako si myslia.
Čuch je pre pocit šťastia a naplnenia oveľa dôležitejší, ako si myslíš a uvedomuješ. A hoci máš asi 350 až 400 čuchových receptorov, asi iba polovica z nich je spoločná pre všetkých ľudí. Veci preto nikdy nevnímaš čuchom rovnako ako niekto iný. Tak už pochop, keď tebe niečo vonia alebo smrdí a druhému naopak. Za 70 až 90 % chute zodpovedá tiež čuch. Aj jedlo nám vlastne skôr vonia.

Čím viac sa hýbu, tým sú zdravší a dlhšie žijú.
Medzi cvičením a zdravím je priama a merateľná súvislosť a cvičenie má pre tvoje zdravie mimoriadny prínos. Hoci potreba prejsť 10,000 krokov denne nemá nijaký vedecký základ, je to teda mýtus, pravidelné prechádzky znižujú riziko vzniku infarktu či mŕtvice o 31%. Telesná činnosť trvajúca 11 minút denne po prekročení 40. roku života zvyšuje predpokladanú dĺžku života o 1,8 roka. Fyzická aktivita trvajúca hodinu či viac denne znásobuje tento parameter až o 4,2 roka. Platí tu teda – čím viac tým lepšie.

Ich súčasne žijúce mláďatá budú žiť kratšie ako oni sami.
Naši predkovia museli prežiť v časoch dostatku aj nedostatku. Nadobudli teda tendenciu ukladať si tuk ako rezervu energie. Tento reflex, vďaka ktorému kedysi prežili, nás v dnešnej dobe až pričasto zabíja. Bryson to nazval ako „trápenie s udržiavaním rovnováhy medzi paleoliticky navrhnutým telom a modernými stravovacími excesmi“. V dôsledku toho, súčasná generácia mladých ľudí ako prvá v zaznamenanej histórii pre zdravotné problémy súvisiace s hmotnosťou nebude žiť tak dlho ako ich rodičia.

Dýchanie ich robí večnými.
Každý deň sa nadýchneš a vydýchneš asi 20 000x. Za rok to je 7,3 milióna nádychov a výdychov, za život asi 550 miliónov. Tvoje pľúca sú schopné pojať asi 6l vzduchu, no zvyčajne pri každom nádychu vdýchneš iba pol litra. Je tu priestor na zlepšenie. Práve preto je hlboké dýchanie tak relaxačné.

Pri každom nádychu prijmeš asi 25 triliárd molekúl kyslíka a s veľkou pravdepodobnosťou vdýchneš aspoň jednu molekulu, ktorú vydýchol každý človek, ktorý kedy žil. Každá osoba, ktorá bude žiť odteraz až do vyhasnutia Slnka, z času na čas inhaluje kúsok z teba. Na atómovej úrovni sme teda v istom zmysle veční.

Autor ďalej v knihe vysvetľuje mnohé pojmy ako napríklad termogenéza, homeostáza, cytokíny a popisuje aj funkciu hormónov súvisiacich s chudnutím či priberaním ako inzulín, leptín a ghrelín. A omnoho viac.

V našom tele sa skrátka nachádza tá najlepšia technika, aká existuje na Zemi. Ale nebudem ti prezrádzať všetko pre prípad, že by si si knihu rada prečítala sama. Kúpiš si ju tu.

Odpoveď na úvodnú hádanku: SÚ TO ĽUDIA!