Pretože obezita zabíja omnoho viac ľudí ako hociktorá pandémia!!!

Doktor Rangan Chatterjee je celkom fešák. A kniha Cíť sa úžasne a chudni (môj Voľný preklad Feel Great, Lose Weight), ktorú napísal, je bohatá aj na jeho fotografie. Má indický pôvod, no žije v Británii. Kniha je zatiaľ iba v angličtine, no na precvičenie či zopakovanie jazyka to stojí za to. Rangan, hoci je to všeobecný lekár, nepíše odborne. Skôr jednoducho, ľudskou rečou. Chce sa prihovoriť každému. A chce od každého z nás aby si podľa nej vytvoril svoj vlastný plán.

Nie je dôležité len čo jeme, ale aj prečo, kedy, ako a kde jeme

Kniha je rozdelená na 5 kapitol, ktoré dávajú veľký zmysel. Pretože nie je dôležité len to čo máme jesť aby sme sa cítili skvele, ale aj to prečo jeme, kedy jeme, ako jeme a kde jeme. Rangan chcel dokonca kapitolu PREČO jeme umiestniť v knihe ako prvú, pretože je presvedčený, že je najdôležitejšia.

Čo sme už vedeli

V knihe preberá rôzne už známe režimy chudnutia ako intermittent fasting, vplyv spánku, pohybu a anti-stresových praktík na chudnutie, ako aj chronobiológiu a cirkadiánne rytmy tela, mindfulness a pod. Dr. Chatterjee však dáva do popredia náš dobrý pocit z toho celého a udržateľnosť takéhoto správania. Ale to už vie snáď každý, že diéty nefungujú. Nikto nevydrží hladovať a mať pevnú vôľu viac ako 3-4 týždne :o). Kladie dôraz na to, že pri dlhodobom chudnutí nám musí ísť o jednoduché, no trvácne a udržateľné zmeny, ktoré vyžadujú našu starostlivosť a pozornosť.

Čím je však kniha výnimočná?

Je v nej množstvo skvelých praktických tipov do života. Bude to tým, že Dr. Chatterjee má už 20-ročnú skúsenosť ako všeobecný lekár a liečil mnohých pacientov, ktorým v živote pomohol. Preto v knihe nájdeš aj ich príbehy – case studies – prípadové štúdie.

Jeden ma veľmi zaujal. Rangan išiel navštíviť najstaršieho obyvateľa britského ostrova Guernsey. Mal 102 rokov, no dvere mu prišiel otvoriť sám a mal aj poriadny stisk ruky pri pozdrave. Počas rozhovoru sa ho Rangan opýtal na jeho najobľúbenejšie jedlo. Bol to nejaký ovocný chlebík z hrozienok, sultánok a čerešní (gâche).  Rangan bol zvedavý, či ho jedáva denne s čajom alebo iba v nedeľu. Starý pán sa naňho v šoku pozrel, a odpovedal, že iba na Veľkú noc a na Vianoce! A tak by to malo byť s každou našou “odmenou“. Mali by sme ju jesť príležitostne, občas, s plánom a účelom. Nie každý deň!

Nie je to naša chyba. Ide o signály.

Kniha začína tým, že Rangan nás uisťuje, že to, že máme iné telo, nie je naša chyba. To my sme sa nezmenili. Zmenilo sa všetko okolo nás. Nikdy predtým sme neboli obklopení toľkými chutnými jedlami na každom kroku, nikdy predtým sme nerobili toľko práce, ktorá by nevyžadovala fyzickú aktivitu. Sme viac unavení, viac vystresovaní, a spíme asi o hodinu a pol menej.     

Obézni ľudia nie sú slabí, leniví alebo nemorálni. Len odpovedajú na signály svojho tela. A tie nevedia kontrolovať, tak ako nevieme kontrolovať napríklad únavu. Takže sa len správajú prirodzene. Táto kniha nás však naučí tieto signály správne nastaviť.

Čo jesť? – Daj si večeru na raňajky.

My vieme ČO jesť. To nie je o tom, že by sme nemali dostatok informácií. Informácií je prebytok. Mali by sme jesť “skutočné jedlo”, nie to vyrobené priemyselne a navrhnuté tak, aby nám neskutočne chutilo, a aby nám z neho lietal krvný cukor ako na húsenkovej dráhe.

Skrátka: jedzme jednoducho, čítajme etikety, zabudnime na diéty, dajme si veľký pohár vody 30 minút pred jedlom, začnime jedlo listovým šalátom, pridajme si k jedlu vždy kvalitný proteín, a naučme sa variť aspoň 5 jednoduchých jedál, ktoré máme radi.

A k tomu proteínu – vedci sa domnievajú, že dôvod, prečo jeme také množstvá spracovaných potravín je, že naše telo si žiada dostatok proteínu. A keď ho nedostane, čo z väčšiny spracovanej stravy určite nie, tak si pýta stále viac. No my mu dávame tú nesprávnu makroživinu.  

V tejto kapitole sa mi páči Ranganova myšlienka, že sme si príliš zvykli na to, že každé jedlo musí skvelo chutiť. Nie je nič zlé na tom jesť opakovane jednoduché jedlá, ktoré chutia – dosť dobre. A ešte jeden jeho nápad ma oslovil – keď nevieme čo na raňajky, dajme si to isté, čo sme mali na večeru.

Prečo jeme? – Keď človek nevie nájsť hlboký zmysel bytia, rozptyľuje sa potešením.

My ľudia často používame jedlo na liečbu nášho stresu, samoty, depresie, alebo nudy … Lenže liečiť dieru v srdci liečbou na dieru v žalúdku sa to minie účinkom. Na chvíľu nám to pomôže cítiť sa lepšie. Asi tak na 90 sekúnd. Je to ako také chemické objatie. Lenže nášmu telu nechýba energia, ale láska. Alebo niečo iné.

Ten balíček čipsov večer pri Netflixe je naša vzbura, náš vytýčený prostredník okolitému svetu. Nie je to náš zdroj energie, je to naša náprava narušeného sebavedomia. Alebo je to synonymum nášho času pre seba. Pochopme, akú rolu hrá jedlo v našom živote a bude v našich silách urobiť zmenu. Pomenujme ten pocit, ktorý nás núti jesť!

Náš čas pre seba nemusí znamenať pohár vína a čipsy večer pri telke. Môže to byť zapálená voňavá sviečka večer vo vani. Ak sa cítime sami, zavolajme niekomu blízkemu pretým ako siahneme po jedle, začnime sa intenzívne hýbať, alebo naopak si urobme nejakú relaxačnú techniku (napr. dýchaciu techniku 5 prstov z knihy), zdriemnime si, dajme si sprchu alebo kúpeľ, alebo veľký pohár vody, choďme do inej izby, … Urobme niečo, čo nám robí radosť.

Lavínový efekt takýchto malých zmien, ktoré do života zavedieme, je úžasný. Jedna malá dobrá zmena povedie k ďalšej a tá zas k ďalšej. Napríklad si začneme variť. Budeme mať zo seba dobrý pocit. Zhodíme pár kíl. Nebudeme sa hanbiť prihlásiť sa na tanečnú či do fitka. Pohyb nám bude chýbať. Budeme sa prirodzene viac hýbať. A ďalšie kilá pôjdu dole.

Kedy máme jesť?

Na túto otázku odpovedá veda o chronobiológii a teória intermittent fastingu. Načasovanie a frekvencia jedla tiež ovplyvňuje naše signály. No a vedci sa zhodujú na tom,  že najviac jedla by sme mali prijať v prvej časti dňa alebo skoro poobede (do 15:00). A nemali by sme často snackovať. Nevyvinuli sme sa tak, aby sme mali v systéme neustále jedlo. No a večeru by sme mali zjesť čo najskôr. Ak jeme prineskoro, negatívne to ovplyvňuje náš spánok a z toho opäť viac priberáme. A dať si každý deň 12-hodinový fast je minimum. Intermittent fasting nás vraj zmení na mašinu na spaľovanie tukov.

Ako máme jesť?

Rozhodne nie v aute, pri pracovnom stole, alebo nebodaj pri telefonovaní. Jedlo doslova vdýchneme a ani nevieme, či a čo sme zjedli. Nepodceňujme dôležitosť tohto aspektu.

Jedzme mindfully. Uvedomelo. Pomaly. Vychutnajme si každé sústo. Jedzme v spoločnosti iných ľudí, bez rušivých elementov, pri stole. Počúvajme signály vlastného tela. Jedzme minimálne 20 minút (toľko trvá signálu nasýtenia kým nás zastaví) a poriadne jedlo požujme (skutočné jedlo treba žuť). V tichosti alebo pri príjemnej hudbe. Odložme na chvíľu príbor. To všetko povedie k tomu, že  v konečnom dôsledku zjeme menej.

Učme sa od štíhlych národov. Japonci praktizujú princíp „hara hachi bu“ – vždy nechajú niečo na tanieri. A štíhli Francúzi majú svoj „francúzsky paradox”. Jedzme ako oni – v spoločnosti, pomaly a vychutnávajme si jedlo. Francúzi vedia, že na uspokojenie chuťových pohárikov stačí len ten jeden prvý hryz, prvé sústo, nie celá čokoláda.

Kde jesť?

Aj naše prostredie je dôležité a vplýva na to čo a koľko zjeme. Všetci nám dávajú za vzor centariánov z Modrých zón. Avšak títo ľudia nemajú viac vôle, či motivácie žiť a jesť zdravo ako my. Jednoducho žijú v prostredí, ktoré im to umožňuje. Majú menej stresu, sami si pestujú svoje plodiny, ku najbližším známym to majú niekoľko kilometrov a nejazdia na autách. Nemajú prístup k spracovaným potravinám, preto ich doma nemajú.

Začnime teda tým, že ani my ich doma nebudeme mať. Pretože mimo náš domov nad nami často prostredie zvíťazí a my sa necháme zlákať. Aspoň trošku si to sťažme doma. Rangan radí mať vždy džbán ochutenej vody na stole, zeleninu na úrovni očí v chladničke, podložku na cvičenie alebo činky pohodené v izbe na zemi. Nepoužívať váhu (naša váha fluktuuje a môže nás to odradiť). Jesť z menších tanierov, mať plán jedla na týždeň, nakupovať on-line a obklopovať sa podobne zmýšľajúcimi ľuďmi. Ak je totiž niekto v našom okolí obézny, máme 45% šancu byť tiež obézni. A naopak, ak máme okolo seba zdravých ľudí, máme oveľa väčšiu šancu byť zdravší.

Mimo domov skôr podľahneme pokušeniu. Aspoň to skúsme minimalizovať – dajme si doma pred odchodom sýte proteínové jedlo, aby sme neskôr nemali chúťky na nezdravé jedlá. A nosme so sebou všade fľašu vody a nejaký zdravý snack.

Povzbudivé slová na záver

Začnime uplatňovať v praxi svoj plán. Nemusíme robiť všetko dokonale od prvého dňa. Dôležitý je neustály progres tým správnym smerom, nie perfekcionizmus. Malé zmeny vedú k veľkým výsledkom. Buďme so sebou trpezliví a buďme ku sebe milí. Netrestajme sa za zlyhania. Svoj plán sme neopustili len pre niekoľko zlých dní. Výsledky sa dostavia. Asi nie tak rýchlo ako čakáme. Ale všetky dobré veci v živote si vyžadujú čas.

Dr. Rangan Chatterjee napísal aj bestseller Feel Better in 5.

Mal vlastnú show na BBC.

Momentálne robí podcasty Feel Better, Live More.