V čom tkvie tajomstvo dlhovekosti?

Dlhovekosť pramení z celkového spôsobu života, ale aj prostredia v ktorom žijeme, a to často ovplyvniť nevieme. Závisí však najmä na našej strave, množstve fyzickej aktivity, našej socializácii, udržaní si zmyslu života a v prevencii chorôb.

Dlhovekí ľudia nechodia do fitka ani nebehajú maratón

Začnime pohybom. Nikto z dlhovekých ľudí žijúcich v modrých zónach nechodí ani nechodil do fitka ani nebehal maratón, ale každý z nich má oveľa viac prirodzeného pohybu ako priemerný človek.

V Sardínskej Barbagii sa viac rokov dožívajú muži. Sú to pastieri, ktorí denne prejdú kilometre so svojim stádom.

V Nicoy či na Ikarii v Grécku ľudia prejdú aj 10 km pešo aby zašli na najbližší trh či na návštevu k rodine alebo „susedom“. Pritom takáto prechádzka je namáhavejšia ako pol hodina na akomkoľvek fitness stroji.

Na Okinawe sú to zas skôr ženy, ktoré sa dožívajú 100 a viac rokov. Tieto Okinawčanky majú svoje záhradky a každý deň v nich pracujú. Nielenže tak majú dostatok pohybu, ale sú aj na slniečku a dopestujú si vlastnú bio zeleninu a bylinky.

Pravidelný a primeraný pohyb je teda rozhodne jeden zo spôsobov, ako „si pridať roky do svojho života a život do svojich rokov“. Mám na mysli bicykel, prechádzku, či aspoň zájsť vždy pešo do obchodu či zabudnúť na výťah.   

Plan de vida (zmysel života) či ikigai (dôvod, prečo ráno vstať z postele)

Starí ľudia v modrých zónach sú aktívny až do konca svojho života, plnia nejakú rolu v spoločnosti alebo v rodine. Starajú sa o svoju záhradku alebo zvieratá. Majú proste stále nejaké povinnosti či úlohy, niečo na starosti, cítia sa  potrební a majú dobrý pocit z toho, že robia niečo pre druhých a sú za niečo zodpovední. Jednoducho, existuje korelácia medzi zmyslom života a dosiahnutým vekom.

Obyvatelia modrých zón nepoznajú starobince, rodinu a priateľov majú na prvom mieste

Rodinu si totiž cenia nadovšetko. Dáva im zmysel. Niektorí starčekovia sa ešte starajú o rodinu. Ako napríklad Don Faustin z Nicoye, ktorý už 40 rokov pozýva vždy v nedeľu na rodinnú večeru svoju dcéru, vnučku a pravnúčatá. Na večeru sám nakúpi suroviny deň predtým na vzdialenom trhu a navarí z nich polievku.

Starí ľudia na Sardínii sú súčasťou rodiny a žijú s ňou až dokonca. Pomáhajú pri výchove vnúčat, pomôžu finančne či múdrou radou, odovzdajú tradície a svojou troškou prispievajú aj do domácnosti. Prosperujú z toho všetci, no najmä títo starí ľudia, ktorí milujú a sú milovaní. Ak žijú so svojimi deťmi sú menej náchylní na choroby, zdravšie sa stravujú, zažívajú menej stresu a menej často trpia vážnymi chorobami.

U ľudí, ktorí nie sú súčasťou svojich komunít, je pravdepodobnosť úmrtia o 50% vyššia ako u tých, ktorí sociálne väzby majú.

12 návštev za 2 hodiny – tomu sa hovorí spoločenský život

Pobavila som sa, keď som čítala ako jedného starčeka na Sardínii prišlo pozrieť 12(!!) ľudí za dve hodiny, ktoré s ním strávil Dan Buettner rozhovorom. Toľko mňa nepríde navštíviť za rok!!

K okinawčanke Kamade zas chodia každý deň o štvrtej poobede na klebety jej 4 kamarátky – rovesníčky. Úplne si predstavujem, ako táto skupinka 100+ ročných žien spolu sedí na zemi a klebetí.

K 100-ročnej Nicoyčanke Panchite chodí pravidelne malý chlapec Luis aby jej len tak nezištne pomohol vyhnať sliepky z dvora a mladá žena jej rovnako nezištne chodieva pozametať dom. Vraj preto, že jej Panchita vždy spríjemní deň. Títo ľudia majú neuveriteľnú podporu svojich blízkych a navštevuje ich veľa ľudí z okolia.

Zjavne, zostať v centre diania a spoločensky aktívny má tiež svoje kladné prínosy pre dlhovekosť. „Väčšina z nás sa cíti dobre v spoločnosti iných; obzvlášť, keď sme medzi známymi, ktorí sa o nás očividne zaujímajú. To nám robí dobre na duši, či už nám to zvýši hladinu endorfínu alebo zníži hladinu kortizolu. Život v spoločnosti iných je hodnotnejší a prežívané dni naberú hlbší zmysel. Ak si nás ľudia vážia, starajú sa o nás a majú nás radi, potom aj my žijeme dlhšie.„

No stress

Dlhovekí ľudia z modrých zón vedú pokojný a jednoduchý život. Zažívajú málo stresu. Aj keď pracujú, pracujú len toľko, aby nepociťovali stres.

Sardínčania vždy o piatej večer výjdu do ulíc. Oplývajú temperamentom a zmyslom pre humor, vďaka ktorým ľahšie odbúravajú stres. Spory zažehnajú skôr ako k nim dôjde. Majú pevnú vôľu, zdravé sebavedomie a sú tvrdohlaví. Ak im život prinesie dobré veci, vedia si ich vychutnať, lebo vedia, že nebudú trvať navždy. Sú duchom prítomný takmer v každej chvíli, aby si vychutnali to, čo majú pred sebou.

Dlhoveké Okinawčanky prežili v detstve ťažké obdobie života v chudobe a o hlade. Skrývali sa v horách a jedli lesné plody. Napriek tomu dnes vedia ako sa uvoľniť a odbúrať stres. Napríklad aj prácou v záhradke, či rozhovorom na stretnutí s priateľkami. 

Nikoyčania si každý deň popoludní oddýchnu a neskôr sa stretávajú s priateľmi.

Gréci z Ikarie nenosia hodinky. Žiadne nejdú presne. Ak niekoho pozvete na obed, príde medzi 6 večer a desiatou v noci. Je im skrátka jedno, koľko je hodín. Nikdy tu nebudete v strese z toho, že prídete neskoro, pretože každý príde neskoro. No a celá dedina poobede stíchne, aby si oddýchla a pospala. [ZAUJÍMAVOSŤ] Ideálny poobedný spánok je tak 3x do týždňa na 30 minút. Vedci zistili, že občasný poobedný spánok znižuje riziko výskytu ochorenia koronárnych ciev o 12%, avšak pravidelný poobedňajší spánok ho, naopak, zvyšuje o neuveriteľných 37%.

My sa v dnešnej dobe len ťažko stresu vyhneme. (Aj keď snáď korona-vírus pripomenul mnohým, že zhon, obavy a naliehavosť, ktorú prikladáme mnohým veciam, sú často v našom živote vskutku nepodstatné.) Môžeme sa však naučiť stres pravidelne odbúravať. Uvoľniť sa. Existuje mnoho spôsobov – yoga, meditácia, dýchanie … 107-ročná Rafaella Monne zo Sardínie má pre nás jednu skvelú radu: „Život je krátky. Nenáhlite sa, inak ho premárnite.“ :o)

Vonkajšie miesto kontroly

Dlhovekým ľuďom pomáha aj viera. Psychológovia tomu hovoria vonkajšie miesto kontroly. Schopnosť prenechať kontrolu nad svojím životom Bohu. Odbúrava to akúkoľvek úzkosť, ktorá by ich inak trápila. Životom prechádzajú pokojne, pretože na nich dáva pozor niekto iný. Bez ohľadu nato, ako sa majú, Boh sa vždy o všetko postará. Viera adventistov siedmeho dňa je podobná. Okinawčania veria, že ich zomrelí predkovia nad nimi držia stráž. Aj Sardínčania sú oddaní katolíci. Niečo na tej viere bude …

Vitamín S

Rozmýšľate, ktorý to je? Je to smiech. Okinawčania majú nemilosrdný humor. Nicoyčania sú zas nesmierne pozitívni. Nie je to vedecky podložené, ale aj toto môže prispievať k ich dlhovekosti. [ZAUJÍMAVOSŤ] Čo však štúdie dokázali je to, že smiech od srdca aspoň jedenkrát denne dokáže uvoľniť cievy, čím nám lepšie funguje srdce a máme nižšie riziko vzniku infarktu. Takýto smiech navyše znižuje krvný tlak a zvyšuje množstvo buniek, ktoré v tele bojujú proti chorobám.

Vitamín D

Teraz myslím ten skutočný. Hormón D. Všimli ste si, že každá z modrých zón je v teplom podnebí a má po celý rok dostatok slniečka? Aj toto môže mať svoj podiel na skladačke dlhovekosti. Ľudia žijúci na chladnejšom severu sú náchylnejší na infekcie dýchacích ciest. No a taktiež si nemôžu celoročne pestovať v záhradke čerstvú zeleninu tak, ako obyvatelia modrých zón. Vitamín D je potrebný pre pevné kosti a zdravé telesné funkcie. Jeho nedostatok spôsobuje množstvo problémov.

No a napokon – strava

Ale o tej si povieme zas nabudúce …

Tento článok je spracovaný na základe prečítania knihy Modré zóny od Dana Buettnera. Ak si ju chcete prečítať celú, nájdete ju tu.