Potrebovala som už trošku odľahčiť. Posledných pár kníh o výžive, ktoré som čítala pripomínali skôr príručku z biochémie. Mala so chuť na ľahšie čítanie. Kniha francúzsky nepriberajú takou rozhodne je. Nedá sa v nej nalistovať plán na 30 dní, ani zoznam dovolených a zakázaných potravín. Nenechajte sa však zmiasť. Autorka napriek tomu javí známky dostatočnej znalosti z „odboru“ výživy, zdravého životného štýlu, no súčasne aj okúzľujúceho pohľadu na život. Kniha je – okrem mnoho dobrých rád do života štíhlej ženy v jeho rôznych etapách – plná úžasných receptov. Francúzskych, bien sûr! Tak si nalejte bublinky, a … pekné čítanie.

O autorke

Autorka je síce pôvodom Američanka, vyrastala však väčšinu života vo Francúzsku. S váhou a výživou ako takou sa začala zaoberať až po absolvovaní študijného pobytu v USA, kde hrozne pribrala. Po návrate do Francúzska si ju vzal po patrón doktor Zázračný, ako ho sama volá a podarilo sa jej naspäť schudnúť a váhu a postavu si udržať po zbytok života. Dnes pracuje pre jednu francúzsku spoločnosť vyrábajúcu šampanské a bublinky si dopraje takmer denne, tak ako pravá francúzska. Hoci aj k bežnému obedu s kamarátkou, po ktorom v dnešnej dobe môžeme iba túžiť. Vzbudzuje v nej dojem, že každý deň je nedeľa.

O knihe

Mireille Guiliano prichádza s metódou založenou na vytvorení vlastného zdravého životného štýlu. Návodom, ako nájsť svoju vlastnú rovnováhu. Nič nám nepredpisuje. Necháva na každej z nás aby si jej pravidlá upravila podľa svojich potrieb a pritom venovala pozornosť svojmu telu a ďalším individuálnym aspektom. Takéto doladenie za nás predsa nemôže urobiť žiaden lekár ani autor knihy. Všetko, čo k tomu budeme potrebovať je vraj malá kuchynská váha, jogurtovač, a činky  – tie, čo sme už prekročili 40ku. :o)

Nepotrebujeme žiadne zložité postupy, ale vyvážaný a časom overený postoj k jedlu a životu

O svojej knihe sama píše, že je určená hlavne ženám, pretože vychádza najmä z jej osobných skúseností. O iných knihách o chudnutí hovorí, že na nás kladú extrémne nároky, ktoré sú z dlhodobého hľadiska nezlučiteľné s každodenným životom. Skôr alebo neskôr vybočíme z trasy a prestaneme diétu dodržovať. Píše, že to, čo potrebujeme nie sú žiadne zložité postupy, ale vyvážaný a časom overený postoj k jedlu a životu všeobecne.

Jej hlavnou výhradou proti diétam je nedostatočný rešpekt individuality nášho metabolizmu a to, že ich väčšinou predpisujú muži, neberúc na vedomie odlišnosti ženskej fyziológie. Naše telá nie sú stroje, neexistujú dve, ktoré by fungovali rovnako. Navyše, v priebehu života sa mení aj ich „nastavenie”. Individuálny prístup k sebe samej je oveľa dôležitejší ako slepé dodržovanie nejakej diéty. Každá z nás má predsa svoje silné a slabé stránky – à chacun son goüt – proti gustu žiaden dišputát.

Kľúčom k úspechu podľa Mireille je naučiť sa inštinktívne poznať, čo nám škodí a čo nám naopak robí dobre, a to postupne upravovať v tempe, aké nám vyhovuje. Cesta k zdravej a vyváženej telesnej hmotnosti predstavuje postupné, nenásilné a intuitívne vylaďovanie životných návykov, spočívajúcich v objavovaní a zdržanlivosti. A v rovnováhe.

Celý trik vraj spočíva v ovládaní a uspokojovaní vlastných chutí na základe poznania, čo je treba obmedziť, ako a kedy. Najzákladnejším pravidlom Francúziek je – nauč sa oklamať samu seba. A oni toto umenie ovládajú na 1.

Tak čo, už ste zvedavé prečo tie francúzsky nepriberajú?

Tie najlepšie ingredience (alebo kvalita nad kvantitou)

Francúzky zostávajú štíhle primárne vďaka zdravej strave. Zdravá strava má úctu k čerstvým (sezónnym) a chutným potravinám. Namiesto nekvalitného jedla jedia Francúzky skutočné dobroty, ktoré ich dokážu uspokojiť oveľa viac. Takéto potraviny sa dajú kúpiť najlepšie na trhu a maximálne na 1 až 2 dni vopred. Z dobrých sezónnych potravín dostanú maximum aj pri najjednoduchšom spôsobe prípravy. Pretože kľúčom k vareniu – ale aj ku kvalite života – sú tie najlepšie ingrediencie. Preto ak si chceme osvojiť štýl Francúziek, musíme sa dožadovať kvality a byť pripravené si za ňu aj priplatiť. A jesť omnoho viac ovocia a zeleniny.

3 jedlá, 3 chody a víno

Francúzky nevynechávajú jedlá a ani ich nenahrádzajú špeciálnymi koktailmi na chudnutie. Vedia, že tri jedlá denne sú nevyhnutné aby náš metabolizmus pracoval v pravidelnom rytme.

Francúzky si doprajú vždy obed z 2 až 3 chodov a ďalšie 3 až 4 chody si dajú k večeri. S pohárom vína, bien sûr.  Ako je to možné? Bohaté jedlá si doprajú len pri významných príležitostiach.  Nie pravidelne. Konzumujú radšej väčšie množstvo menších chodov.

No a víno pijú iba k jedlu. Maximálne dva poháre. Víno považujú Francúzky za posvätný dar. Vychutnávajú si ho, avšak nenadužívajú či nezneužívajú ho. Vedia, že víno obsahuje menej kalórií ako iný alkohol a tie kvalitné značky oplývajú živinami, riedia krv, znižujú krvný tlak aj cholesterol. Slovami Mireille: „Jedným či dvoma pohárikmi denne urobíte pre svoje zdravie viac ako jablkom …“. No ktorý milovník vína by s ňou polemizoval?

Tekutiny

Francúzky pijú dostatok vody počas celého dňa. Vedia, že tým robia pre svoju pleť omnoho viac ako dokážu všetky tie tuby a krabičky s krémami. Navyše, je to účinný zaháňač hladu. Každá Francúzska vie, že je to spôsob, ako si bez akýchkoľvek obetí postráži váhu.

Francúzky jedia hlavou

To znamená, že neodchádzajú od stola nikdy prejedené ale ani s pocitom viny.  Strážia si svoje porcie. Napríklad taký losos je úžasný pokrm, ale ak zjete štvrť kila čohokoľvek, je to príliš. Držia sa hesla menej je viac. Doprajú si všetko, ale zachovávajú striedmosť. Neuspokojujú svoj „psychický hlad“. Vedia, že ak chceme porozumieť túžbam duše, musíme jej prejavy odlíšiť od prejavov tela.

Francúzky jedia aj chlieb

Francúzky si neodoprú ani chlieb. Vedia, že kvalitný chlieb je bohatý na vlákninu a prospieva le transit intestinal. Ich chlieb neobsahuje žiaden tuk. Počítajú krajíčky zjedené v priebehu jedného dňa a nikdy nejedia chlieb pred prvým chodom.

„Jediný spôsob, ako sa zbaviť nejakého pokušenia, je podľahnúť mu.“ – Oscar Wilde

Francúzky si neodopierajú ani skutočné dobroty. Nechávajú si ich však na zvláštne príležitosti. Ak si niečo vychutnávajú, nikdy nejde o rutinnú záležitosť. Robia to maximálne dva-trikrát do týždňa. Podľa Mireille, na odmeňovaní sa jedlom nie je vôbec nič zlé. Práve naopak. Je dôležité robiť si radosť.

Francúzky veľmi dobre vedia, že pôžitok z jedla trvá len tých niekoľko prvých súst. A tak sa nikdy niečoho dobrého „nenatlačia“. Držia sa zásady petit et peu. Málo a trošku. A tak keď si v reštaurácií objednajú zákusok, podelia sa oň s kamarátkou, posunú ho manželovi, aby ho dojedol, alebo jednoducho po pár lyžičkách sa pohrúžia do rozhovoru, aby odviedli svoju pozornosť inam.

„Je déprime donc je chocolat,“ – cítim sa zle, dám si čokoládu – hovoria Francúzky

Takže pokiaľ máte niečo skutočne radi, tak ako ja čokoládu – je raffole de chocolat (som závislá na čokoláde), tak to má vo vašom živote miesto. Musíme však dodržovať adekvátne porcie, kvalitu a mať na zreteli bien-être – celkovú pohodu. Ale pozor, hovoríme o tej tmavej čokoláde, potrave bohov, ktorú Francúzky nikdy neprestali považovať za tú pravú. Nie o náhradách čokolády plných tuku a cukru.

Kompenzačné opatrenia

Francúzsky robia kompenzačné opatrenia. Ak si nevedia odoprieť pohár šampanského k obedu, nevadí. Nejedia však potom chlieb. Vedia si stanoviť priority. A prehrešky kompenzujú trebárs aj na druhý deň. Chce to skrátka niekde ubrať, aby sme mohli inde pridať. A ak chceme pokračovať v znižovaní váhy, je potrebné, aby kompenzačné opatrenia vždy málinko prevyšovali pôžitky. Je to francúzsky spôsob ako samu seba oklamať. Umožní nám maximálne zvýšiť dojem z pôžitku, ktorý si doprajeme, pričom kompenzačné opatrenia nám potom budú pripadať nepodstatné. Našim cieľom je uspokojenie, nie strádanie.

Francúzky a telesná námaha

Francúzky dodržujú správny pomer telesnej námahy a skonzumovaných kalórií. Pozor, Francúzky však nechodia do fitka! Pripadá im to ako nadmerná námaha, ktorá navyše neprináša žiadnu radosť, len im ukrajuje čas z cenného dňa. Rovnako divné im pripadá, aby ich niekto videl behať pre zdravie. Takéto cvičenie je podľa nich len dôvodom premršteného apetítu a väčšieho napchávania. Ako píše Mireille, “nikdy neprestane žasnúť nad ochotou Američaniek dávať si do tela celé hodiny v posilňovni, namiesto toho, aby siahli po niekoľkých viac-menej bezbolestných zmenách životosprávy”.

Francúzky namiesto toho chodia všade pešo, chodia na prechádzky a nepoužívajú výťah ale schody. Na domáce práce nehľadia ako na povinnú otročinu, ale vidia v nich príležitosť, ako vyvinúť miernu fyzickú námahu a zároveň premýšľať. Aj upratanie domu im vie zlepšiť náladu. Ide o jednoduché uspokojenie z odvedenej práce. V duchu, že malé zmeny sú vždy jednoduchšie ako veľké, a ich účinok sa sčítava. A ak vôbec uvažujú, že začnú niekam chodiť, tak chodia na yogu ktorej súčasťou je uvedomelé dýchanie – ten najprirodzenejší spôsob meditácie.

Ďalšie triky a tipy od Francúziek

Francúzky nakupujú max. na 2-3 dni, a nikdy nejedia po stojačky (jedlo je obrad) ani pri telke či mobile. Nerobia si zásoby problémových potravín a majú vždy po ruke nejakú náhradu ich problémovej potraviny, ktorá ich uspokojí a má pritom omnoho menej kalórií. A v žiadnom prípade nedopustia, aby boli hladné. Hlad medzi jedlami treba zahnať zdravým snackom akým je podľa Mireille pravý jogurt. Na to ten jogurtovač. :o)

Francúzky sa nevážia každý deň. „Merajú“ sa rukami a vypasovanými nohavicami. Vedia, že ženy počas niektorých fáz mesiaca zadržujú vodu. Pri varení používajú rôzne voňavé bylinky a korenia, aby mali väčší pôžitok z jedla a vnímali ho aj inými zmyslami, ako je chuť. Vedia zaujať aj oči, nos a aj myseľ.

Ak náhodou vybočia z cesty, nevadí. Vrátia sa o krok späť a trošku intenzívnejšie zapracujú na postupnom obmedzovaní sa. Do reštaurácie chodia len príležitostne. Ale volia kvalitu. Varia a jedia viac doma.

Francúzky poznajú dôležitosť kvalitného spánku ako prostriedku ku správnemu stravovaniu a vyváženej životospráve. Vedia, že nedostatok spánku zvyšuje odolnosť voči inzulínu. Hlavne po 35ke.

Francúzky nosia slnečné okuliare a chránia sa pred slnkom.

Doprajú si však aj iné radosti – lásku a smiech. Joie de vivre – drobné radosti.

3 fázy k chudnutiu, rovnováhe a pocitu bien dans sa peau

Mireille hovorí, že existujú 3 druhy telesnej hmotnosti. Tá ideálna – tabuľková, tá módna -menej prirodzená a potom je tu ešte tá zdravá – Mireille ju nazýva bien dans sa peau (vo svojej koži). Prirodzený pôvab dokážeme vyžarovať len vtedy, ak sa cítime dobre vo svojej koži. Francúzky sa majú radi a okúzľujú tým, ako si vedia dopriať aj pôžitky.

Ak je však našim cieľom schudnúť, Mireille odporúča postupovať v 3 fázach. Každá z nás má vraj v sebe 2 osoby – jedna chce byť štíhla a zdravá a tá druhá … chce niečo úplne iné. Našim cieľom nie je poraziť to druhé ja, ale dosiahnuť zmier, skamarátiť ich a naučiť sa tak ovládať nielen svoju vôľu ale aj pôžitkárstvo. Chceme dosiahnuť stav rovnováhy. Dosiahnutie vyváženej životosprávy sa týka oveľa viac našej mysli ako nášho žalúdku.

A najdôležitejšia rada zo všetkých. Zmeny a opatrenia, ktoré zavedieme do svojho života nerobíme drasticky. Ale postupne. Bezbolestne. Malé drobné nenápadné zmeny. O kúsok čokolády menej. O 100 m viac chôdze … voilá.

V prvej fáze sa poctivo pozrieme na to, ako sa stravujeme. A to tým, že si budeme 3 týždne zapisovať všetko čo zjeme, ale aj to kedy a kde to zjeme. Na základe toho odhalíme, ktoré potraviny alebo stereotypy nám osobne robia najväčší problém. Niektoré z nich eliminujeme úplne, iné obmedzíme. Základ je, obmedzovať postupne!!

V ďalšej fáze si začneme formovať nové návyky. Bude to trvať možno aj 3 mesiace. Mireille nám odporúča vyhnúť sa rutine v jedle ako aj v denných aktivitách a uprednostňovať kvalitu nad kvantitou. Pôžitok si doprajeme formou prezentácie, farebnosti a rôznorodosti pokrmov. Rozmanitosť jedálnička nám nahradí to, čo obetujeme. Všetko budeme robiť pre svoje potešenie a nie za trest.

Poslednou fázou je fáza stabilizácie. V tejto fáze môžeme začať konzumovať naše obľúbené jedlá, avšak s patričnou mierou. K večeri si kľudne môžeme dopriať víno alebo čokoládu. Pourquoi pas?

Recepty

Keď som si túto knihu kupovala, netušila som, že ju budem môcť použiť aj ako klasickú kuchárku, ako návod na to, ktoré víno sa hodí ku ktorému jedlu a ešte navyše sa naučím piecť bagetu či croissant. Recepty od Mireille pochádzajú najmä z jej rodinných tradícií. A nepotrebujete na ne plnú peňaženku, ani byť Michellinským kuchárom. Sú to zväčša jednoduché a lahodné recepty. A prekvapivo nejde o žiadne beztukové a bezcukrové záležitosti. Práve naopak. V knihe síce nájdeme recepty na dezerty bez cesta ako jablkovú tortu, či hrušky na víne, alebo île flottante (plávajúci ostrovček) či mousse au chocolat ako aj recepty na šaláty, ale aj recepty na prípravu mäsa a rýb alebo bezmäsitých jedál ako ratatouille či domácich zeleninových polievok. Apropos polievky, tie sú jedným z tajomstiev Francúziek. Majú v ich jedálničku pevné miesto. Mireille nás naučí aj to, ako si doma pripravíme jogurt vlastnej výroby.

Ak máte záujem prečítať si celú knihu v slovenčine, môžte si ju zakúpiť tu. Keďže v slovenčine momentálne nie je dostať, tu je aj česká a anglická verzia.